My Items

I'm a title. ​Click here to edit me.

Workshop pre pokročilé spracovanie bezpilotných leteckých lidarových dát so švajčiarskym hosťom

Workshop pre pokročilé spracovanie bezpilotných leteckých lidarových dát so švajčiarskym hosťom

Záver novembra 2019 sme na Ústave geografie venovali pokročilému spracovaniu mračna bodov získaného laserovým skenovaním (lidarom) z nášho bezpilotného vrtuľníka. Týmto spôsobom sme už mapovali tokajské vinice, rakúske alpské lesy, či poľné letisko v Mirkovciach a dáta sme využili v rámci letnej školy v júli 2019. Spracovanie dát vyžaduje nielen teoretické znalosti ale aj praktické skúsenosti, preto sme pozvali a v dňoch 29. 11. – 1. 12. 2019 u nás privítali Dr. Carla Zgraggena z Hochschule Luzern vo Švajčiarsku. Carlo je zároveň kľúčovým pracovníkom spin-off firmy Aeroscout GmbH pre geometrické vyrovnanie leteckých dát získaných lidarovým systémom VUX-1 od firmy RIEGL. Spoločne sme už publikovali dva články a v rámci projektu 3i dostali možnosť pozvať ho a zdokonaliť sa v komplexnej problematike spracovania leteckých lidarových dát. Počas trojdňového workshopu dostali príležitosť rozšíriť svoje zručnosti aj naši doktorandi. Súčasťou workshopu bol aj seminár o Aplikácii bezpilotného systému Scout B1-100 v detekcii porúch elektrického vedenia laserovým skenovaním a ultrafialovým snímaním dňa 29. 11. 2019 o 15:00 – 16:30. Nasledujúci deň, 30. 11. 2019 sme sa venovali spracovaniu letovej trajektórie a vyrovnaniu lidarových dát. V záverečný deň sme sa sústredili na pokročilé vyrovnanie letovej trajektórie a plánovanie lidarovej leteckej misie pre naše výskumné lokality v podhorí Vysokých Tatier. Veľmi oceňujeme podporu Európskej únie a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre inovácie, internacionalizáciu, a interdisplinarizáciu v rámci projektu 3i na UPJŠ v Košiciach, ktorým realizujeme aktivity vedúce k zintenzívneniu medzinárodného rozmeru nášho pracoviska. Názov podujatia: Workshop on unpiloted airborne lidar data processing Dátum konania: 29.11.2019 - 1.12.2019 Organizačný výbor: Michal Gallay, Ján Kaňuk Miesto konania: Seminárna miestnosť LIDA, 2. poschodie, Jesenná 5, UPJŠ Košice

Ľadové jaskyne ako indikátor klimatických zmien krajiny

Ľadové jaskyne ako indikátor klimatických zmien krajiny

V Silickej ľadnici došlo za posledné obdobie k výraznému úbytku z celkového objemu ľadu. Čo je príčinou? Ide o prejav klimatickej zmeny? Je to spôsobené vyššími letnými teplotami alebo suchom? Je táto zmena úbytku ľadu nezvratná? Slovensko je plné unikátnych prírodných fenoménov. Ľadovce síce z našich hôr dávno zmizli, avšak niektoré jaskyne na Slovensku stále konzervujú prírodný ľad, ktorý je cenným zdrojom informácií o klíme v minulosti a jej zmene v súčasnosti. Špeciálne podmienky pre celoročné udržanie ľadu poskytuje Silická ľadnica v Slovenskom krase pri obci Silica, kde je táto jaskynná priepasť turistom ľahko dostupná. Jej jedinečnosť tkvie práve v tom, že sa v nej dokáže udržať ľad aj napriek veľmi nízkej nadmorskej výške (iba 500 m n. m.) a zemepisnej polohe, ktorá je výrazne južne. Prirodzený cyklus tvorby a ubúdania ľadu v jaskyni Ľad v jaskyni sa v určitých obdobiach počas roka prirodzene tvorí a následne sa topí. Najviac ľadu môžeme vidieť na jar, kedy do jaskyne vniká voda a tvorí sa veľmi pekná ľadovcová výzdoba. Najmenej ľadu je paradoxne v zime, kedy po letnom topení ľadu dochádza vplyvom nízkych teplôt ku sublímácii. Za posledné obdobie však došlo k úbytku z celkového objemu ľadu. Čo je príčinou úbytku ľadu? Ide o prejav klimatickej zmeny? Je to spôsobené vyššími letnými teplotami alebo suchom? Je táto zmena úbytku ľadu nezvratná? Pre vierohodné odpovede na tieto otázky je potrebné najprv podrobne zachytiť zmenu povrchu ľadu a súčasne monitorovať teplotu vzduchu. Pozemné laserové skenovanie je vhodná technológia pre detekciu zmenu V dvojročnom sledovanom období sme opakovaným laserovým skenovaním vytvorili časovú sériu 3D povrchu ľadu a jaskyne. Vyvinuli sme metodiku pre spresnenie výpočtu zmeny objemu ľadu, na základe ktorej sme s presnosťou na milimeter zistili, že ľad síce celkovo ubudol, avšak nerovnomerne. Najviac ľadu ubudlo v obdobiach s dostatkom relatívne teplej zrážkovej vody, ktorá vniká do jaskyne. Táto voda na jednej strane topí ľad a zároveň zvyšuje celkovú teplota vo vnútri jaskyne. Teda, topenie ľadu je výraznejšie počas chladnejšieho, ale upršaného leta ako počas horúceho ale suchého leta. Na druhej strane, pre tvorbu ľadu je najdôležitejšia voda v zime a v skorej jari. Čím je viac snehu v zime, prípadne v skorej jari viac prší, tým sa v jaskyni vytvorí viac ľadu. Ku tvorbe ľadu však dochádza iba v krátkom časovom intervale, iba 4 až 6 týždňov na jar. Na základe našich zistení môžeme povedať, že úbytok ľadu v poslednom období bol spôsobený sériou suchých zím a jarí, kedy sa vytvorilo iba málo nového ľadu, avšak počas roka ubudol ľad, ktorý v jaskyni už bol. Všeobecné závery možno utvoriť z dlhodobejšieho monitorovania, preto budeme vo výskume dynamiky ľadu naďalej pokračovať. Výsledky takto orientovaného výskumu sme publikovali v článku: Šupinský, J., Kaňuk, J., Hochmuth, Z., Gallay, M.: "Detecting dynamics of cave floor ice with selective cloud-to-cloud approach" v prestížnom časopise The Cryosphere (Q1; IF = 4,790) https://www.the-cryosphere.net/13/2835/2019/. Realizovaný výskum vznikol v rámci projektu APVV-15-0054 financovaného Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja a v rámci projektov VEGA 1/0963/17 a VEGA 1/0839/18 financovaných Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.